Schůze zahájena v 16 hodin 30 minut.

Přítomni:

Předseda: dr Hruban.

Místopředsedové: Böhr, dr Brabec, Donát, Klofáč, dr Soukup.

Zapisovatelé: dr Krouský, Prause.

105 senátorů podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministři dr Mayr-Harting, inž. Novák, Udržal. President Nejvyššího účetního kontrolního úřadu dr Koerner.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Šafařovič; jeho zástupci dr Bartoušek, dr Trmal.

Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.

Sděluji, že jsem dal dodatečně dovolenou na včerejší schůzi sen. dr Grosschmidovi.

Přistupuji k projednávání pořadu jednání.

1. Druhé čtení zprávy I. výboru kulturního, II. výboru sociálně-politického, III. výboru rozpočtového k vládnímu návrhu zákona (tisk 700) o pomocných školách (třídách). Tisk 760.

Zpravodaji jsou: za výbor kulturní sen. Hubka, za výbor sociálně-politický sen. dr Havelka, za výbor rozpočtový sen. dr Karas.

Táži se pp. zpravodajů, zda navrhují nějaké textové změny.

Zpravodaj sen. Hubka: Navrhuji, aby v nadpisu §u 17 po slově »školách« škrtnut byl výraz »třídách«.

Předseda: Konstatuji, že senát je schopen, aby se usnášel.

Prosím o zaujetí míst. (Děje se.)

Kdo souhlasí s osnovou zákona jeho nadpisem, nadpisy jednotlivých částí, jakož i s úvodní formulí tak, jak byly přijaty ve čtení prvém s opravou navrženou panem zpravodajem výboru kulturního podle zprávy výborové tisk 760 také ve čtení druhém, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Uvedená osnova zákona s nadpisem, nadpisy jednotlivých částí, jakož i s úvodní formulí přijímá se podle zprávy výborové s uvedenou opravou také ve čtení druhém.

Kdo souhlasí s resolucemi otištěnými ve zprávě výborové, tisk 760, nechť zvedne ruku (Děje se.)

To je většina. Resoluce tyto jsou schváleny.

Přistoupíme k projednávání dalšího odstavce, jímž je:

2. Zpráva výboru rozpočtového o usnesení poslanecké sněmovny (tisk 769) k vládnímu návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1929. Tisk 770

Navrhuji, aby o tomto odstavci pořadu jednání provedena byla jednotná rozprava rozdělená na čtyři části, a to:

První část, politickou, obsahující ze skupiny I. (Vlastní státní správa) kapitoly: 1. President republiky a kancelář presidenta republiky, 2. Zákonodárné sbory, 3. Předsednictvo ministerské rady, 4. Ministerstvo zahraničních věcí, 5. Ministerstvo národní obrany, 6. Ministerstvo vnitra, 7. Ministerstvo spravedlnosti s Nejvyšším soudem, 8. Ministerstvo pro sjednocení zákonův a organisace správy, 9. Nejvyšší správní soud a Volební soud a ze skupiny II. (Správa státních podniků) § 10 Vojenská továrna na letadla, § 11 Vojenské lesní podniky, § 13 Státní tiskárny, § 14 Úřední noviny v Praze a Bratislavě, § 15 Československá tisková kancelář.

Druhou část, kulturní a sociální, obsahující ze skupiny I. (Vlastní státní správa) kapitoly: 10. Ministerstvo školství a národní osvěty, 17. Ministerstvo sociální péče, 18. Agenda ministerstva pro zásobování lidu, 19. Ministerstvo veřejného zdravotnictví a tělesné výchovy, 20. Odpočivné a zaopatřovací platy a ze skupiny II. (Správa státních podniků) § 7 Uhřiněvský školní závod zemědělský, § 8 Školní závod zemědělský v Děčíně-Libverdě, § 12 Státní lázně, § 16 Žabčický školní závod zemědělský.

Třetí část, hospodářskou a dopravní, obsahující ze skupiny I. (Vlastní státní správa) kapitoly: 11. Ministerstvo zemědělství, 12. Státní pozemkový úřad, 13. Ministerstvo průmyslu, obchodu a živností, 14. Ministerstvo veřejných prací, 15. Ministerstvo pošt a telegrafů, 16. Ministerstvo železnic a ze skupiny II. (Správa státních podniků) § 4 Československá pošta, § 5 Československé státní dráhy. § 6 Státní lesy a statky, § 9 Státní báňské a hutnické závody.

Čtvrtou část, finanční, obsahující ze skupiny 1. (Vlastní státní správa) kapitoly: 21. Ministerstvo financí, 22. Všeobecná pokladní správa, 23. Nejvyšší účetní kontrolní úřad, ze skupiny II. (Správa státních podniků) § 1 Tabáková režie, § 2 Státní loterie. § 3 Stání mincovna v Kremnici, skupinu III. Podíl samosprávných svazků a fondů a Podíl silničního fondu na státních daních, dávkách a poplatcích. skupinu lV. (Správa státního dluhu) a finanční zákon.

Kdo s tímto mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh můj je přijat.

Navrhuji, aby řečnická lhůta pro jednotnou rozpravu stanovena byla na jednotlivé kluby, a to takže připadá na klub republikánský 4 hod., komunistický 5 hod., strany lidové 3 hod., českých sociálních demokratů 5 hod., českých socialistů 5 hod., strany ľudové 3 hod., svazu něm. zemědělců 1 a půl hod., něm. soc. demokratů 4 hod., něm. křesť. socialistů 2 hod., národně-demokratický 1 a půl hod., živnostenský 1 a půl hod., něm. strany národní 3 a půl hod., něm. nár. socialistické strany dělnické 2 hod., krajinské křesť. socialistické strany 1 a půl hod. a na maďarskou stranu národní půl hod.

Kdo s tímto mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh můj je přijat, budeme tedy tak postupovati.

Uděluji slovo generálnímu zpravodaji, panu sen. Stodolovi.

Generální zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! My sme skončili porady v našom rozpočtovom výbore o našom rozpočte na rok 1929 o prichádzame s ním do plenumu. Už naša debata vo výbore bola veľmi plodná a ja som tam obdivoval svedomitů spoluprácu všetkých členov rozpočtového výboru. už či patria ku koalicii, lebo nie.

Som presvedčený. že diskusia v plenume donesie nám mnoho veľmi cenných iniciativných poznatkov. Aj o tom som presvedčený, berúc do ohľadu dôstojnosť tohoto zákonodarného sboru. že diskussia tu bude práve tak objektivna ako ve výbore a že bude práve ak konštruktívna.

Čo týče sa mojích slov. tak prosím láskave do povahy brať, ze oni nepadajů do kategorie rečníckych prejavov. Je to skromný referát člov-eka. ktorý vždv pohyboval sa v praxi. Preto prosím moje slová ako dosť suchů analyzu nášho rozpočtu láskave posudzovať.

Slávnv senát! Štátne rozpočtv sů prostredím reminscencií a prognóz. sů platfo.mou minulosti a budúcnosti.

Náš rozpočet na r. 1929, pre.jednávaný v jubilejnom ovzduší. nesie túto pečať par excellence. Je styčným bodom dvoch decenií.

Z prvého odnáša si osvedčenů štruktúru naplnenů borbami za dobvtie a upevnenie štátnej samostatnosti. do druhého prináša zárodkv a zárukv lepšej budúcnosti.

Pre prvé decenium malí sme pevný program politicko-hospodárskv vo washingtonskej deklarácii. ktorej desatročné výročie sme nedávno oslávili.

Zásadv v nej proklamované boly v tomto desatročí takmer všetkv splnené. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid!

Generální zpravodaj sen. Stodola (pokracuje): Jej ustavné prvky najdeme vtelené v ústavnej listine, jej záruky demokracie sů realizované vo volebných poriadkoch, vybudovaných na zásadách všeobecného, rovného volebného hlasovacieho práva, výsady pohlavia a rodu sů odstránené, tituly zrušené, práva minorít sů zaručené v ústavných zákonnoch.

Hospodárskv program, deklaráciou stanovený, bol realizovaný v celom rade predpisov o pozemkovej reforme. Ďalekosiahle reformy hospodárske a sociálne, reklamované deklaráciou, boly uskutočnené vo veľkých dielach legislatívnych, ako sů na pr. sociálne poistenie, zákon o 8hod. dobe pracovnej, daňová reforma, úprava meny a cedulovej banky atď. Len dve otázky zostaly ešte otvorené - milicia a odluka církve od štátu. (Předsednictví převzal místopředseda dr Brabec.)

Historia štátneho hospodá rstva prvého desatročia je karakterizovaná infláciou rozpoctových číslic s ostrým vzostupom až do r. 1922, v ktorom nastáva prelom k linii degresívnej, ktorá sa v E n g l i - š o v ý c h rozpočtoch mení v štabilizáciu, označenů aj v terajšom rozpočte ako vedúcu zásadu našej finančnej politiky.

Z historie prvého decenia štátnych rozpočtov a záverečných účtov a potreba nutnosť vyrovnania disparity medzi preliminárom a výsledkom, rešp. medzi ciframi výdajov a príjmov v štátnych rozpočtoch a záverečných účtoch a potreba ďalšej degresie rozpočtových číslic.

Štruktuálny vývoj naších rozpočtov, vyznačujúci sa pestrosťou zmien, bol ukončený vlastne už r. 1927; od tohoto obdobia datuje sa štabilita rozpočtovej formy, ktorá potom prechádza v štabilitu obsahu, keď rozpočtové volumen sa ustáľuje na výške okolo 91/2 m iliardy Kč.

Finančnv zákon zostal tiež nezmenen ý.

Štrukturálna stabilíta umožňuje prikročiť ku kodifikácii rozpočtového práva, obdobne ako sa to stalo v niektorých súsedných štátoch, na pr. v Nemecku a Rakúsku, aby uzákonením t. zv. financného poriadku. ktorého osnova v základných rysoch je už hotová. bolv upevne

né základy nielen rozpočtovej techniky, ale aj rozpočtového práva, a tak bola zaistená solidita, realita, kontinuita rozpočtovej praxe a štátneho hospodárstva. Vzhľadom k úzkym vzťahom štátneho hospodárstva a finančného hospodárstva sväzkov územnej samosprávy doporučovalo by sa zahrnúť do tohoto kodexu aj normy tohoto posledného sa týkajúce. Národne hospodárstvo má záujem na štabilite celého verejného hospodárstva. Vyžaduje to i rozsah rozpočtov našej samosprávy, ktoré s viac než 7 miliardovými potrebami podľa stavu z roku 1927 dorástaj ú skoro do volumenu štátneho rozpočtu.

Za najmarkantnejšiu a za najdôležitejšiu vlastnosť naších posledných rozpočtov považujem konsolidáciu aktivity. Od rovnováhy štátnych financií závisí osud meny a národného hospodárstva. Bez dobrej a trvalej štabilnej meny nie je možný nerušený hospodársky rozvoj ako to obšírnejšie uvádza Young vo svojom diele »European Curency and Finance«.

Štabilizovaná mena má veľký význam tiež pre cenovů hladinu. Upevnenie valút malo za následok sblíženie cenovej hladiny rôznych zemí, ako uvádza prof. Schulze, takže koncom r. 1927 mal veľkoobchodný index tento stav: Československo 141, Holandsko 150, Italia 147, Anglia 148, Nemecko 140, §vajciarsko 149, Spojené štáty americké 147, Dánsko 143 atď. Štabilizácia československej meny mala za následok tiež ukľudnenie cenovej hladiny.

Vývoj cien životných potrieb, zachytený od r. 1923 tak zv. cenovými indexmi, -vykazuje síce čas od času určité výkvvy, ktoré sa dejů však v oboch smeroch, sů povahy sezonnej a neosvedču.jů žiadneho podstatnejšieho vlivu na životnů úroveň občianstva. Maloobchodný index potravinový, ktorý je tiež zpracovávaný na základe štatistických dát o spotrebe pätčlenej robotnickej rodiny, tiež potvrdzuje vyslovenů zásadu o štabilizácii cien životných potrieb.

Priemyslové výrobky od januára 1925 vykazujů znateľne tendenciu sostupnů. V januári 1925 činilo indexné číslo tejto skupiny 1120, zatiaľ čo v septembri 1928 obnáša len 1032.

Z uvedených indexných čísiel životných nákladov bola zrejmá štabilizácia cenovej hladiny. Rozpočtová rovnováha pre r. 1929 je bezpečne funduvaná jak po stránke príjmovej, tak po stránke výdajovej. V rozpočte na rok 1929 nepokračuje se na linii prenikavého sníženia prelimináru, ale počíta sa väčšinou s obnosmi uvedenými v rozpočte roku 1928. U ostatných príjmových položiek bazírujů prelimináre ako normálné na zkůsenostiach posledných rokov a na opatrných kalkuláciach. Bezpcčnou zárukou rozpočtovcj aktivity čo do stránkv príjmovej je terajšia priaznivá situácia hospodárska, ktorá bude dľa známych reflexov hospodárstva na štátné financie rozhodujúca pre stav štátnych financií v r. 1929.

Podľa zpráv nášho konjunkturálneho oddelenia v Národnej banke je celkový stav našej hospodárskej situácie priaznivý a dokonca predstihuje v niektorých smeroch výsledky r. 1927.

Zakladateľský ruch vykazuje zvýšené číslice. Vzrast kapitálu úč. spol., ktorý v období január-august tohoto rooku je vyšší takmer o 140 mil. Kč než v tej istej dobe minulého rooku, nezamestnanosť poklesla za posledný vykázaný mesiac júl 1928 - na rekordné minimum od r. 1921, počet pristavených vagonov sa zvýšil v období január-august o 234.000 oproti stejnému obdobiu 1927. posledná prepravná štatistika vykazuje 7%ný vzrast proti predcházajúcemu mesiacu, počet inzolvencií poklesol prenikave v tomto roku (o 17%), v zahraničnom obchode stúpla hod nota exportu za dobu január-august 1928 o 190 mil. a dovoz poklesol v stejnom období t. r. o 278 mil. oproti tej istej periode 1927, čo znamená takmer 1/2miliardové zlepšenie aktivity obchodnej bilancie v tomto období. Zo zvýšeného poloročného výnosu spotrebných daní o 38.6 mil. Kč dá sa udsuzovať na zvýšený konzum.

V tejto súvislosti považu jcm za nutné poukázať na význam skúmania hospodárskych zjavov modernými ústavmi konjunkturálnymi a na potrebu náležitého vybudovania takého inštitutu u nás, ktorého zárodky máme v študijnom oddelení Nár. banky. Moderná veda konjunkturálna a inštitúty pre skúmanie konjunktúry nie sů v podstate nič iného než organizátor zámerného konzumu a účelnej produkcie, pokiaľ ide o saturačnů kapacitu trhov.

Situácia na peňažnom trhu je tiež priaznivá.

Medzinárodné finančné relácie sů ešte stále málo intenzívne. Toto zintensívnenie by sa mohlo podporovať medzinárodným clearingom, kooperáciou cedulových bank. smerujúcou k úprave trhu zlata a štabilizácii zlata, rešp. v budúcnosti k event. zavedeniu jednotnej medzinárodnej meny.

V rámci celoštátnej hospodárskej situácie nie je hospodárský stav Slovenska tak priaznivý ako v zemiach československých. ačkoľvek aj tu badať zlepšenie.

V colnom založení sme na úrovni Austrálie. Kanady a Itálie.

Z obchodových daní, ktoré zostávajů a jnaďalej našim hospodársko-finančn ým problémom, sa preliminuje u dane z obratu menší výnos o 49 mil. vzhľadom k refundácii pri exporte. Pre Slovensko je dôležité urýchlené prejednanie liehového zákona. Sriadenie vedeckého oddelenia v ministerstve financií možno v ítať. Výsledky stálej komisie pre sků manie verejného zaťaženia odôvodňujů k najlepším nádejam. Nutné bude, aby naša finančná politika doviedla si v budúcnosti najsť rôzné úsporové priestory, v ktorých by bez vvbočenia zo štabilného rámca umiestnila položky eventuelnými úkolmi zapríčinené. Sů to v prvom rade učiteľské platy. Druhý z najbližších naliehavých úkolov je sanácia bratských pokladnic a zaopatrenie sostárlvch. Ďalším a to pomerne najviac aktuálnym problémom, súvisiacim s tohoročným štátnym rozpočtom, je otázka definitívnej konštrukcie finančných samosprávnvch sväzkov. Posledná úprava prevedená zákonom č. 77/1927 je dnes takmer všeobecne považovaná len za prechodnů. Účinkv tohoto zákona sů vo spojitosti s jeho nedostatkami. Je nutné rozoznávať medzi stanoviskom hospodárskych kruhov a samosprávnych činiteľov, ktoré sa v istých smeroch rozchádzajů. Limit samosprávnych prirážok a obmedzenie nových pôžičiek boly opatrenia priliehajúce na pomery zemí mimoslovenských. Tam bol priemer prirážok podstatne vyšší než na Slovensku a zadlženie pravdepodobne tiež; spoľahlivá štatistika nám doteraz chybuje, čo ostatne bolo ticž nedostatkom vládnej osnovy o finančnom hospodárstve samosprávnych sväzkov. V Čechách, na Morave a vo Sliezsku prišly uvedené obmedzenia v dobe. keď samosprávné sväzky maly aspoň z prevažnej časti vybudované samosprávneinštitúcie, školy, nemocnice atď., keď si uviedly do poriadku cesty, zatiaľ čo na Slovensku tieto úkoly na obce čakajů. Preto skrýva ustanovenie §u 20 zákona č. 77 z r. 1927 pre slovenské samosprávné financie ďaleko povážlivejšie následky, než pre samosprávu česků. Ohľadom slovenských okresov je nutno v prvom rade spomenúť, že nemajů do teraz takmer žiadné finančné hospodárstvo a len v málo prípadoch vyberajů prirážky. Preto vôbec nežiadaly prídelov z vyrovnávacieho fondu. Naproti tomn venujů okresv silničné, rešp. samosprávné v zemiach mimoslovenských ohromné obnosy, ktoré v dôvodovej zpráve loňského rozpočtu vykazujů potrebu 836 mil. Kč. z toho 408 mil. Kč na komunikácie, na udržovanie okres. ciesta úhradu nedostatku silničného rozpočtu si reklamuj ú z vyrovnávacieho fondu.

Ako to bude vyzerať s novými krajinskými financiami? Po vstúpení v platnosť Krajinského úradu hospodárila slovenská krajina podľa prevzatých rozpočtov 6 slovenských žup, ktoré vykazovaly na r. 1928 potrebu 211 mil. Kč. Tým to rozsahom je provizorne daný rámec financnej kapacity slovenskej krajiny. Český zemský rozpočet na r. 1928 vykazuje celkovů potrebu 584 mil.. moravský 278 mil.: rámec 21 1 mil. pre slovensků krajinu nevystačí. Bez väčších prídelov státu by ťažko rovnováha bola zaistená. Býv. župv zadlžilv sa značne finančnoup porou viciálnych dráh. Účastiny na týchto prevzalo ministerstvo železníc, ale splácanie dlžôb súvisiacich s vicinálkami prenechalo k.raine. Podobný postup volilo ministerstvo zásobovania.

Keďže zásobovacia agenda bola štátnou agendou, bolo by spravodlivé, aby vyrovnanie reštancií prevzal na seba štát. Vzhľadom na tieto ťažké začiatky kraj inskej správy by sa doporučovalo, aby z údelu dane z obratu a prepychovej podľa zákona č. 77/1927 preliminovaného vo skupine III., pool. 7 štát. rozpočtu bola pres slovensků krajinu zaistená dostatočná kvóta, keďže len nové bremená týmto zákonom na krajinu uvalené sa odhad ujů na 20 mil. Kč. Stabilita štát. výdaj ov má význam aj pre najširšie vrstvy. Veľká domácnosť štátu je akýmsi súhrnom malých a stredných domácností, ktorých štabilita a rovnováha je podmienená štabilitou a rovnováhou v rámci. ktorého výplň tvoria.

Rozpočet na r. 1929 je garanciou štability finančnej, štability hospodárskej a tým aj štability indexu veľkoobchodného a životného sttandardu. of live. Ale preto práve by nášmu rozpočtu na miesto charakteristiky štability -lepšie priliehal paradoxny epitheton Lloyda Georga »válečný budget«. Takto totiž označil L. George rozpočty, ktorých účelom a smyslom bola válečná expedícia proti ľudskej biede.

Teraz prijdeme ku stručnému pojednaniu jednotlivých kapitôl rozpočtu. Nech mi bude ako slovenskému človeku láskave dovolené potrebám slovenskej zeme vždy venovať istů pozornosť.

V prvej kapitole »Prezident republiky a kancelária pána prezidenta« nenastaly väčšie presuny. Skutočné zvýšenie obnáša len asi 400.000 Kč, čo je pomerne málo na dôstojnů úpravu rezidencie hlavv štátu a na stále zväčšujúcu sa agendu jeho kancelárie.

Považujem za potrebné, aby v budúcich rozpočtoch boly venované dostatočné obnosy na dôstojné vybudovanie letného sídla pána prezidenta v Topolčiankach. Za starého režimu, kedy monarch ia bola ceremoniôznou inštitúciou, ako to dobre charakterizuje Bagehot v knihe o anglických ústavných pomeroch, vyžadovalo postavenie hlavy štátu v-vsookéhonákladu. aby zamestnalo fantáziu poddanych. U nás platia slova Goetheho, ktorých užil o Karlovi Augustovi, že hlava štátu dovedie dôstojne reprezentovať aj keď by vystupovala v najprostšom rúchu.

Práca štatistického úradu je náležite oceňovaná aj za hranicami a sto.jí na výške modernej doby. -

Pri kapitole druhej »Zákonodárne sbory« vidíme prevedenie zásad úspornosti. Ovšem nech mi tu bude dovolené poznamenat - a tu tlumočím mienku nás všetkých - že je stav senátu v tejto ináč historickej a nám drahej budove neudržiteľný. Znova primlúvam sa za premiestenie nášho senátu do Strakove.j akademie, ovšem len vtedy, keď zabezpečil by sa tam bývajúcemu študentstvu nový dôstojný stánok.

Rozpočet ministerstva zahraničných vecí má stránku politicků a hospodársku. O ministerstvu zahraničných vecí zmienil som sa obšírne v rozpočtovom výbore. Vývoj událostí dokazuje, že je naša zahraničná orientácia správna. V našej zahraničnejpolitike stojíme na podklade ideologie Sväzu národov. Sme stúpencami medzinárodnej solidarity, vzájomného porozumenie, sblíženia a ocenenia. S radosťou môžeme konštatovať, že útoky proti celistvosti a neodvislosti nášho štátu boly odrazené, z veľkej časti zásluhou reelnej propagandy a vecných informácií našich zahraničných zastupiteľských úradov a bez väčších obetí. Na poli hospodárskom boly uzavreté četné smluvy obchodné a riešené četné hospodárske problémy v rámci ideových smerníc Spolocnosti národov.

Čo sa týče národnej obrany, výdaje ministerstva sa nezmenily. V medzinárodnych reláciach nie je náš vojenský rozpočet vysoký, lebo podľa štatistiky, uvedenej pánom ministrom U d r ž a l o mparticipuje vojenská správa na celoštátnom rozpočte v Maďarsku 20%, Poľsku 31%, Rumunsku 18%, Jugoslavii 20%, vo Francii 20%, kdežto u nás len 14%. Naša vojenská správa naučila viac nez 20.000 analfabetov čítať a písať, nashromaždila viac než 400.000 sväzkov kníh a zadovážila pre čítanie priemerne denne 5000 časopisov. Z toho je zrejmé. že nie duch militaristický, ale pedagogicko-kultúrny ovláda našu armádu. Nech je dovolené vvsloviť, že my sme hrdí na našu armádu i na nášho ministra národnej obrany

Preliminár ministerstva vnútra slúži k plneniu úkolov vnútornej správy, ktorá je podľa správnej nauky povolaná zaisti ť.jednotlivcovi tie podmienky vývoja, ktoré si sám nemôže zjednať. Četníctvu a policii, ktoré sa starajů o naš u osobnů bezpečnosť, prislúcha uznanie za obetavosť a intenzitu, s ktorou vykon ávajů svoju ťažků a odpovednů službu.

Naša politická správa na Slovensku už dávno obstaráva aj samosprávnu agendu, ktorů v histori ckých zemiach obstarávajů zemské a školné výborv autonomným personálom. Následkom toho je absolutne nedostatočný počet konceptného a manipulačného personálu v polí ických ú radoch na Slovensku. V miere na Slovensku za Uhorska pracovalo pri nepomerne menšej práci v administrácii 450 až 500 konceptných. plne kvalífikovaných síl. kdežto -teraz máme na Slovensku len 305 konceptných síl.

Pri tejto kapitole musím spomenúť. že by som si prial, ab-y súkromá prax našich notárov na Slovensku z ohľadu na záujem ľudu bola ponechaná.

Pri justičnej správe vrele možno uvítať zvýšenie o 1.6 milionov Kč na práce spojené so zakladaním pozemkových kníh na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ačkoľvek tento obnos je v pomcre k obrovskej práci nepatrný. Personálné pomery u súdov na Slovensku volajů po náprave; preťažení sudcovia nemôžu fyzicky zdolať ohromný vzrasť agendy a spory sa vlečů rokv.

To isté platí o Najvyššom správnom súde, kde preliminár výdajov pre rok 1929 je dokonca menší, ačkoľvek agenda neustále rastie a počiatkom roku 1928 mal reštancií takmer 10.000 kusov.

Dôležitou kappitolou nášho rozpočtu je ministerstvo školstva a národnej osvety. Hovoril som o tom už v rozpočtovom výborc. Nároky na štát čo do národnej osvetv rastly úmerne s pokrokom kultúry, menovite tam, kde starosť o školstvo bola prenesená z církví a samosprávnych sväzkov na štát. V našom rozpočte sů kultúrne výdavkv z najväčšej časti sústredené v kapitole ministerstva školstva. V dôsledku platovej úpravy sů

výdaje vyššie o 30 milionov Kč. Demokratický štát má povinnosť zachraňovať a rozvinovať všetok cenný intelekt svojich spoluobčanov.

S veľkou vďakou je treba uznať porozumenie ministerstva o školské veci na Slovensku hlavne zásluhou terajšieho ministra dra H o d ž u. Je ešte celý rad naliehavých potrieb, na ktoré bv sa malo v budúcom rozpočte pamätať. Je to jednak riadné vybudovanie bratislavske.j univerzity, univerzitnej knihovne a podpora novému univerzitnému internátu, jednak ľudové a stredné školstvo. Keď by sme chceli stav národného školstva na Slovensku uviesť do konca rozpočtového roku 1929 aspoň približne na potrebnů úroveň, bolo by nutné zaradiť do rozpočtu 1929 obnos as 42 milionov Kč na miesto 4.6 milionov Kc. Prc stredné školstvo na Slovensku sů potrebné ešte veľmi mnohé nové budovy, ktorých potrebu dokázal som v rozpočtovom výbore. Schvaľujeme pokračovanie ministerstva školstva a národnej osvety a jeho šéfa v jeho akcii o reformovaní kultúrnych stykov so Slovanstvom a s Rumunskom. Či na poli morálneho v ýznamu či v obore praktickej politiky štátnej majů tieto styky nesporne veľků hodnotu.

Ešte jedna otázka je tu, ktorá súvisí s národnou osvetou. Tak často hovorí sa o krizi inteligencie. Prikloňujem sa ku mienke min. H o d ž u, že v zcmi take.j, ako-je naša, jestliže inteligencia na podklade pravej demokracie sostúpí medzi lud - a vztahujů sa moje slová hlavne na Slovensko - jestli zhodí nteligencia predsudky starých režimov a na zásade úcty výrobných vrstiev a ako v Čechách nastúpí tak čestné povolanie roľnictva a živnostnictva, tak nemôže bvť zmienka o krizi inteligencie.

V ministerstve národnej osvety poznať nž tradiciu práce od prcvratu. Najlepšie vidno, že všetkým doterajším ministrom národnej osvety zo Slovákov dr Š r o b á r o v i a dr M a r k o v i č o v i ležalv na srdci osudv Slovenska. Výsledok i ch kolektívnej činnosti je už dnes požehnaný.

V následovnej stati chcem pojednávať prvotnů produkciu. Po pade principu laisser faire doznala činnosť štátu na

poli národohospodárskej správv veľkorysého rozvoja. Zemedelstvo, priemysel, obchod, komunikácia staly sa prredmetom intenzivneho záujmu moderného štátu, ktorého úkolom bolo zaistiť predpoklady zdarného vývoja.

Svetová válka oživila myšlienku sebestačností. Je zaujímavé, že uznanie zemedelstva nevyšlo z agrárnych štátov. toto veľké slovo vvšlo z priemyselného Nemecka a nadobudlo platnosti na Žcnevskej svetove.j konferencii. V Nemecku od agrárnej mvšlienky očakávajů riešenie ťažkých sociálnvch problémov. Ženevská konferencia vyrie,kla, že bez zemedelstva nemožno uskutočniť podklad záujmovej medzinárodnej prosperity a solidarity jednotlivých výrobných odvetví. Tam pregnantne bolo žiadané, abv všetkým. ktorí pracujů v zemedelstve, dostalo sa dostatočných podmienok životných a normálnej odmeny za ich prácu, za ich kapitál. Tam bolo spomenuté - tedy na neutrálne jplatforme že rozvoj zemedelstva bude sa cítiť predovšetkým vo zväčšených delníckych mzdách priemyslu - a bolo zastúpene, ako dobre ráčíte vedeť, i mezinárodné robotnictvo. Má to význam pre celé Slovanstvo, pro zeme slovanské, a z politického stanoviska. Idea slovanských národov, idea ich národneho štátneho jadra je a bola vždy idea pôdy.

K rozpočtu ministerstva zemedelstva mal by som tieto pripomienky. Výdaje sů na r. 1929 vyššie o 291/2 milionov Kč, z čoho pripadá na osobné výdaje 17 milionov a vecné výdaje 12 milionov Kč. S potešením beriem na vedomie, že pamätované je na ďalšie budovanie zemedelského školstva vôbec a na Slovensku a Podkarpatskej Rusi zvlášť. Dovoľujem si pri tejto príležitosti poukázať na zvlášť nutnů potrebu poriadania krátkodobých kurzov pre vonkovsků ženu a dievčicu. aby kultúra vonkovskej ženv aj na Slovensku sa zvýšila.

Ak sa má náš ľud z letargie vyburcovať. ak má shodiť zo seba i priťaž starého režimu, aby stal sa pokrokumilovným. hospodárskv nezávislým a i kultúrnym činiteľom na vidieku, ak sa má zabrániť hypertrofie mest, úteku z kraja. musí sa roľníctvu poskytnúť lepší

hmotný podklad svojej existencie. (Tak jest!) Sem patrí aj otazka zemedelských ciel. Vidime v Nemecku veľků núdzovů akciu, v Amerike rclief bill, v Anglii osvobodenie zemedelstva od istých daní. Ovšem musí mu byť napomáhané aj vo spolkovej aj v dr-užstevnej organizácji, ktoré môžu sa vvvíjať pod patronanciou a z iniciativy zemedelskej radv a zemského družstevného ústredia. Pri tejto príležitosti s potešením musíme zaznamenať radostný vzrast družstevných organizácií na Slovensku. ktoré sů zárukou zdravého vývoja zemedelskej demokracie.

Dôležitá je náležitá rcvízná činnosť družstevná. Význam revízíí družstiev na Slovensku je vedľa vlastného účelu aj výchovný. O mnoho ekonomickejšie je odstraňovať príčiny. než následkv chýb v družstevnictve sa vyskytujúcich.

K sociálnej pečlivosti ministerstva zemedelstva nemáme mnoho čo podotknúť. Rozumnou pečlivosťou o normálne zamestnanie zemedelského robotníctva i mimo hraníc nášho štátu prispieva sa ku konzolidácii pomerov a ku finančnému sosilovaniu slovenského vidicku. V Bratislave bolo by potrebné sriadiť azvl slobodárieň pre tranzitujúce zemedelské robotníctvo a ich príslušných.

Žiadúce je. aby v kapitole Vodné hospodárstvo a Kultúrna technika sa zo slovenského stanovska urobila čím skôr a čo najviac táto hlavne na slovenskom východe prepotrebná regulácia. V dôsledkoch nedostatku zemetechnikov nemôže Slovensko náležite participovať na melioračnom fonde, ktorého zvýšenů dotáciu radi s potešením uznávame.

Musíme venovať vo všetkých zemiach nášho štátu podporovaniu strojných družstiev, prípadne požičiavaniu strojov, hlavne traktorov v oblastiach repárskych a obilnárskych, kde sa dostala pôda prídelom z veľkostatkov do rúk drobných zemedelcov. ktorí nemajů dostatočný poťah pre riadne zpracovanie pôdy, čo najväčšiu pozornosť.

Nemôžeme nespomenúť záležitosti katastrálnych meričských úradov. Apelujeme na pána ministra financií, ktorémn prislúcha vrchné vedenie a dohľad na katastrálnu službu mcričsků. aby učinil

všetky opatrenia. ktoré sů nutné k tomu, aby predpisy tohoto užitočného zákona mohly vojsť v účinnosť.

Pri položke pastvinárstvo a salašníctvo musíme vysloviť ministerstvu zemedelstva a.jeho šéfovi plné uznanie za prácu. ktorů v prvom desaťročí na Slovensku vvkonalo vo vzorkovej úpravc pastvín. Považujeme však za neodk.ladné. abv pre roky bud úce vypracovaný bol na základe získaných zkúseností velkorysý plán pre zveladenie slovenského pasttvinárstvaktoré má v celej Československej republike naj väčši význam.

Predeme k obchod u, priemyslu a živnostiam. Spomeniem, že náš štát ako exportný par excellence musí bedlive sledovať situáciu na medzinárodných trhoch a aplikovať poznatky tam nasbierané doma. Zo štatistiky štátn ych výdajov sostavenej nemeckým ríšskym ú radom štatistickým vidíme, že v západnej Europe rastie štátna aktivita na poli priemyslu a obchodu. V štátnych výdavkoch týchto štátov zrkadlí sa boj o svetový trh. Tento sa zostril a našiel výraz vo zvýšených subvenciách, menovite v Anglii. kdc prcd válkou sa nedalv preukázať priame podporné akcie štátne. Zvlášť pozorudodná je polozka Anglie na podporu zahraničného obchodu vo výške 7 mil. predválečných mariek. Vzhľadom k týmto tendenciám je potešiteľné, že aj naše ministerstvo obchodu vykazuje tiež zvýšenie výdajov o 5.2 mil. Kč. ktoré jc z väčšej časti venované zveľaďovaniu priemyslu. exportu a obchodu. Tak ako sů preliminované 2 mil. Kč na zakúpenie účastín stáleho výstavišťa v Brnc, malo bv sa pamätať aj na slovenské stále výstavište v Bratislave. Naliehavá je otázka konecného započatie so stavbou obchodného paláca v Bratislave. S radosťou možno konštatovať, že sanačná akcia slovenského priemyslu pokročila do ďalšieho štadia.

Slovenské družstvá na nákup strojov, založené az v posledných rokoch pracujů s prenikavými úspechmi na mechanizácii živnostenských dielní. Pokiaľ sa týka riadnych a mimoriadnych príspevkov ústavov pre zveľaďovanie živností, je treba len uvítať snahu ministcrstva

obchodu o riadne nepomáhanie prevádzania úkolov týchto ústavov a vvzdvihnúť pečlivosť, so ktorou sa buduje štátny ústav pre zveľadenie živností v Turč. v. Martine. Je to koncepcia monumentálna..

Živnostenské uverné ústavy na Slovensku, ktorých od r. 1922 do r. 1928 vzniklo úhrnom 62, potrebuj ú nesporne podpory. Vďakou sme zaviazaní ministerstvu obchodu za podporu mikulášskemu priemyslu. Otázke svstematickej propagácic cudzineckého ruchu na Slovensku malo by sa venovať ešte viac pozornosti.

Ministerstvo obchodu pomerne s jeho malým rozpočtom vykonalo veľký produktívnv úkol na Slovensku. Možno to pripisov-ať aj osobe ministra N o v á k a, ktorý je istotne jedným z najlepšich znateľov a môžem osobne riecť i priateľov Slovenska.

V rozpočte min. verejných prác výdajový preliminár vykazuje niektoré menšie presuny kompetenčné u vodných stavieb a u elektrizácie vonkova.

Význam projektovaných h-vdrocentrál na rieke Váhu treba hodnotiť ako po stránke hospodárskej tak i politicko-sociálnej. Priemysel na Slovcnsku handicapovaný drahou pohonnou silou následkom nedostatku uhlia oproti historickým zemiam potrebuje ku svojmu vývinu nevyhnuteľne lacnů energiu.

Prístav v Bratislave stále rastie. Preklad r. 1927 už dosiahol 540.000 tún, hodnota preloženého tovaru činí 1 miliardu. Dunaj znamená ideologicky symbolizáciu spojenia hospodárskvch sil. Štátnu správu očakávajů ešte veľké úkoly. Úkolom je vvbudovanie slobodného pásma. V prístave budu je sa nákladom cca 3.300.000 Kč spoločnosťou »Verejné tranzitné skladište obchodné«.

Pri riešení otázok sústavnej elektrizácie malo by sa uvažovať o tom, či vhodným pripojením garbiarskeho priemyslu v Lipt. Sv. Mikuláši a dodávkou lacnejšej pohonnej sílv by sa nedala jeho kríza zmierniť.

Pálčivvm problémom Slovenska je otázka silničná. Silničný fond poskytnul zo svojich prostriedkov Slovensku tohoto rokn čiastkv nedostačujúce. Ďalej

nutno spomenúť tu úkoly našej komunikácie. Pri racionálnej distribucii tovarov je doprava regulátorom cien, od nej závisí vo veľkej miere vyrovnanie cenových disparít medzi vidiekom a mestom, parátnosťou dopravy je podmienená hospodárska mobilita a zmiernenie konjunkturálnych výk-yvov. Preto práve by mal byť úzky kontakt a súbežnosť medzzi dopravou a hospodárskym životom. Ale keď podrobnejšie skúmamc sťažnosti prednesené u nás v poslednej dobe v pomcrne značnom počte na dopravu všetkého druhu. dôjdeme k poznatku, žc pri všetkej jej rôznosti maj ú jednu príčin u a jedon znak: Všetky sů spôsobené tým, že náš hospodársky život, výroba zemedelská a priemyselná a ruch obchodný predstihlv vývoj našej dopravy. Je už železnou nutnosťou vypracovať veľký jednotný program komunikačn ý pre Československů republiku a postupne koncentrovať všetky dopravné otázky.

O doprave železničnej a poštovej chcel bv som tieto poznámky: Preliminovaná čiastka na stavbu nových dráh v rozpočte na r. 1929 obnáša 62 mil. Kč. So zadosťučinením konštatujem, že na dráhu Handlová-Horná Štubňa preliminované bolo 20 mil. Kč a zadané boly ďalšie práce v hodnote 90 mil. Kč. Taktiež čo sa týče vybudovania dráh-y Červená Skala-Margecany s potešením tu konštatujem a beriem vo známosť sľub pána ministra N a jm a n a, že mino 400 tisíc Kč, ktoré boly z rozpočte na tento cieľ venované bude tomuto cieľa venovaný ešte o mnoho väčší obnos.

Veľmi vážnvch iniciátorov dráh v historickvch zemiach by som prosil. aby predovšetkým uvážili ťažké postavenie Slovenska a než by na Slovensku neboly vybudované dráhy, aby nežiadaly, aby sa v historických zemiach budovaly dráhy nové. Dobre vieme, že vo Francii sa dráhy nebudujů, že sa doprava viace vedie automobilmi. My muscli bysme v tomto ohľade protestovať proti dráhe na pr. Plzeň-Praha-Brno. My potrebujeme na zmiernenie našej sociálnej biedy. našej emigrácie uľavnenie a zväčšeniee blahobytu Slovenska predovšetkým a to žiadame plným právom - vybudovanie slovenských dráh. Ináč je v železničnom provoze ešte stále nedostatok železničných vagonov. To závisí s brzdou.

Mám tu memorandum mikulášských továrnikov ohľadom tarifných sľav. Jedná sa tu o tisíce drobných chudobných slovenských delníkov, Bude vás zau.jímať, že tito v ťažkom stave sa nachádzajúci páni píšu, že keby sa oni nachádzali na pr. v Trebíči, že by platili len na dovoznom o 1,690.000 Kč ročne menej, v Hradci Král. o 1,785.000 Kč, vo Zloniciach, kde je tiež stredisko priemyslu koželužského. o 2.047.000 Kc menej. Sů to data pravdivé a preto uvedené memorandum doporučujem mnisterstvu železníc.

Jedná sa tu o tisicie dobrych slovenských delnických rodín.

Taktiež bysme žiadali, aby železnice na Slovensku boly topené slovenským uhlím.

Na Slovensku zostávajů ďalej 2 palčivé problémy neriešené. Sů to: stavby nemocníc a vysťahovalectvo. Sme povďačni tým pp. sekčným šéfom, ktorí nedávno boli v Bratislave na tej veľmi významnej ankete ohľadne vysťahovalectva.

Najväčšiu úspornů tendenciu a pokles v rozpočte pre r. 1929 vykazuje správa finančná. Jej výdavky poklesly z 31.26% na 29.42%. Finančnej správe bolo treba zdolať ťažký úkol prevedenia daňovej reformy.

Na Slovensku boly ťažkosti finančnej správy ďaleko väčšie, jednak pre nedostatok personálu. jednak pre nedostatok miestností.

Vo stave právnických finančných úradníkov na Slovensku chýba viac ako 1/3 systemizovaného stavu, lebo sa právnický dorast do finančnej služby vôbec nehlási.

U berných úradníkov je veľké perce n to mladých, málo zapracovaných síl. Neblahý vliv má všeobecný nedostatok bytov ak rodinných, tak aj pre slobodných a s tým súvisiaca drahota, ktorej vvsledkom je nedostatocná výživa. Tuberkuloza najmenej 1/4 mladého personálu a vyčerpanie síl u zbývajúcich vyvoláva oprávnenů obavu. či bude tento

personál schopný zdolať veľké úkoly daňovej reformy.

V colníctve je nutné poukázať na katastrofálne pomery u hlavného colného úradu v Bratislave na nádraží, kde v jednej malej izbe pracuje 12 úradnikov, ktorí robia mesačný obrat 18 mil. V záujme štátu a služby samotnej ako aj v záujme tisíc rodín zamestnaneckých je veľmi nutné vybudovanie kasárieň pre finančnů stráž, v prvom rade v Marcheggu.

Umiestnenie finančných úradov na Slovensku.je nedostatočné. Najkrikľavejšie je nedostatočné umiestnenie finačných úradov v Bratislave. Za týchto okolností je práca, ktorů finančná správa vykonala a koná, priamo nadľudská. Preto prislúcha týmto tichým pracovníkom a všetkým, ktorí s p. ministrom E n g l i š o m spolupracovali na rozpočte na r. 1929, uprimná vďaka..

A teraz niekoľko slov vo všeobecnosti. Keď tedy pozreme, slávny senát, z istého ďalšieho hľadiska na náš rozpočet, vidíme v ňom predovšetkým jednu veľků smernicu, liniu konštruktivity; to je i v budúcnosti náš hlavný program: lntenzívna práca na utvorení silného kulturného podkladu, ktorý by nám zabezpečil zaistenie postavenia duchovnej súťaže národov v ich prometeusskej borbe za najvyššími imaniami človečenstva a tým aj za mravnů obrodu nášho národa.

Vo výrobe či zemedelskej či priemvslovej musí panovať účelnosť. Slovensko tvorí našu veľků rezervu v kultúrnom ohľade, v rázovitosti i v geografickom ohľade vo spojení s východom. Vieme, že priemysel v Europe stúpnul behom polstoletia o 400%. zemedelstvo len o 40% a budeme čo skôr v potravinách na vlastné rezervy odkázaní. Tu slovenská zem tvorí veľků aktivnu položku. Krásne prejavy našej konštruktivity na zemedelskom poli sů započaté reguláciami riek Moravv a Nitry. Ja kladiem tu otázku na našich veľmi ctených pánov kolegov. či sa v tomto ohlade vo starom režime v ústavnej dobe Maďarska niečo urobilo? Ja vitám túto událosť, lebo nám donesie, ako som to hovoril už v rozpočtovom výbrore. vtedv keď nastane pletora

peňazi. aj uskutočnenie kanálu LabeDunaj ovšem podľa našich finančných možností. A vidíme, že vôbec na základc našej polohy máme možnosti zkrátiť z Hamburku cestu do Levanta o 3.500 km. I to patrí k našim aktívnym položkám. Ako som spomenúl, nestojí nám v ceste nič, abysme neparticipovali na veľkej transatlantickej spoločnosti, lebo nevybudovali takúto na prevoz našich surovín, ovšem aj na prevoz, žiaľbohu, našich emigrantov.

Osa nášho svetového obchod u. našej expanzie musí ísť prez occány. cez hamburgské naše voľné pásmo, cez Prahu. cez Dunaj na Čierné more do južného Ruska a cez Suez do lndie. Duna.j patri do konceptie Suezu.

V exportnom ohľade pri našich 25 miliardách exportu nesmie nám byť ani Čína ako Hekuba. Teší mňa. žc sa v tomto ohľade už pracnje.

Ovšem udržať môcť našu súťažeschopnosť, musíme stále venovať pozornosť zjavom sociologie. Na jednej strane je to podnikateľstvo. na druhej strane delníctvo vo všetkvch oboroch výroby. Tu musí byť medzi delníctvom a delníctvom úplná rovnosť. Ja uznávam plne všestranné riziko delníka fabričného, ale zároveň poznamenávam. že riziko zdravotné i majetkové toho zcmedelského robotníka. toho malozemedelca nie je menšie.

Som presvedčený, že bv obidva i delník i robotník vlastnou krvou rovnako hájili svou vlasť. tů svoju hrudu. Nová éra vyžaduje ducha obapolnej dohody, ducha bezpodmienečnej dobrej vôle. Doposiaľ vidíme. že hlavnou hybnou silou každého podnikania bol individualizmus, nezabime v dušiach túto vzpruhu inšpirácie a koncepcie bagatellizovanim a posmeškami. Kolektivizmus dosiaľ nebol v stave nahradiť tieto vzpruhy duševné. Aj v Ženeve - a boli tam aj Sovjety - neosobovali si supremáciu. ale postavení naroveň ku hospodárskemu kapitalistickému systému - koordináciu.Vždv som za to a koncedujem, že jeden z najvýznačnejších veľkých bodov našeho programu je masám delníctva usnadniť uplatnenie nielcn v šablonovitej práci. ale aj v činnosti ducha a

vôle. aby delnictvo nebolo len mechanickým kolesom v stroji, ale aby bolo zúčastnené a síce v každom ohľade pri tvorivc.j práci. Tu padajů na váhu aj opatrenia ministerstva sociálnej pečlívosti.

K tomuto problému padlo vo výbore to slovo. že je náš rozpočet antisociálny. Tam nemal som už čas zaujať ku tejto mienke stanovisko a poneváč iste v našej debate sa bude o tom hovoriť. Nech je dovolené poukázať na tieto dáta: Československá republika pri 131/2 mil. obyvatcľstva dáva na sociálné ciele 835 mil. Kč, Belgie pri 71/2 mil. obyvatel 307 mil., Dánsko 31/2 mil. r. 1929 377/4 mil., Francia 40,734.000 a r. 1929 1.200 mil.. Maďarsko 8 mil. a r. 1929 419 mil. atď. atď., jedným slovom ľudový komisariát práce v Rusku 146 mil. a 75 mil., ľudové komisariátv sociálnej pečlivosti 321 mil.

Slávny senát! V uvážení nvedených dát. menovite so zreteľom na celkový rozpočtový výdavok (driev už menovaný) ministcrstva sociálnej pcčlivosti behom poslcdných 10 rokov, to je sumu 8.275.588.637 Kč - hovorim 8 miliard, možno zaiste uznať. že československý štát na vybudovaní sociálnej pečlivosti venoval v medziach svojich hospodárskych možností fi nančné prostriedky v micre úplne uspokojujúcej.

V rozpočtovom výborc pán námestnik min. predscdu poznamenal, že až budeme vedieť výslcdky daňovej reformy, až výnosnosť nášho hospodárskeho organizmu sa zväčší. že nič nestojí v ceste omu. abv sme nezväčšili položkv rozpočtu na sociálnou pečlivosť. Že vlastne sme mv len na začiatku toho ušľachtilého snaženia. Ubezpečujem. že nik z nás nebude proti tomu.

I na to poukázal. že s gentského systému pri podpore nezamestnaných bude treba prejsť ku pravému svstému poisťovania nezamestnanosti. V Nemecku. ako hovoril. je v tomto ohľade už rcforma v behu. Iste tá hlavná nota. ktorá panuje hlavne v slovanskej duši.je cit milosrdenstva. I sociálna poisťovňa je veľké výchovné dielo. IIotuie sa osnova zákona o poistení prestárlvch. Preto pevne som o tom presvedčený, že nás v budúcnosti vždv bude spojovať tá veľká

myšlienka, ktorej hlavnými protagonistami sů pán prezident M a s a r y k a pán min. predseda Š v e h l a. Ráčte čítať jeho enunciácie, vždy táto ušľachtilá myšlienka stála pred jeho očima. Myšlienka ľudského cítenia a porozumenia biedy na podklade demokracie nás musí spojovať v jednu frontu solidarity práce. Lebo my všetci, vážení pánovia, ako tuná sedíme, sme len pútnici na ceste za ideálom, a tento ideál u nás všetkých nemôže byť iný - hovorím -než ideál sociálneho vvrovnania. (V ýborně! Potlesk.)