Pomerné číslo porodov v sovjetskej unii činí 4.5%, naproti tomu pomerné číslo úmrtia snížilo sa obrovsky a to z 2.9% na 2.1% v r. 1926. Úmrtie dietok snížilo sa s 2.6% na 1.87%. Číslice tieto znamenajú, že počet obyvateľstva sovjetskej unie vzrastá, že tento vzrast činí ročne tri miliony. A to preto, lebo ľud nehladovie, žije uprostred zlepšených hospodárskych pomerov, lebo hygienické pomery v obrovskej miere sa zlepšily, lebo o to, aby narodené dieťa zostalo na živu je postarané, lebo tam panujú robotníci a nieto tam vykorisťovania.

Hospodársky a kultúrny blahobyt sovjetskej unie rapidně vzrastá. Sú ovšem i tam nedostatky, musí sa ešte vždy s obrovskými nesnádzami zápasiť, avšak i tieto nesnádze budú přemožené vlastnými silami a bude vybudovaný socializmus. Avšak aby to mohli tam urobiť, k tomu potrebujú mieru.

To viete i vy a desíte sa toho, že sa im to podarí, a že praktickým príkladom dokážu, že nie je treba buržoazie, že kapitalizmus nie je schopný ani nehodí sa k tomu, aby zvyšoval hmotný a kulturný blahobyt širokých vrstiev pracovníkov a preto kapitalizmus musí postúpiť svoje miesto výrobnému systému vyššieho riadu.

Buržoazia sveta pokladá za nebezpečný hospodársky rozvoj sovjetskej unie a chystá sa plnou svojou silou rozdrtiť tento mladý štát. V štátoch kapitalistických posudzujú panujúce triedy všetky s tohoto stanoviska a horečne pripravujú sa k válke proti sovjetskej unii. Avšak prv treba zahladiť protivy medzi sebou, keď čo len dočasne. Kellogovo paktum, ktorý biľaguje válku, neslúži mieru, ale slúži válke proti sovjetskej unii. A prípravy k tejto válke podporujú napriek všetkým pacifistickým iluziám sociálni demokrati a sociálni patrioti všetkých štátov. Oni sú tí, čo najhanobnejšie štvú už i dnes proti sovjetskej unii a oni sú tí, čo berú v ochranu buržoaziu proti oslobodzovacím snahám robotníkov. Oni sú tí, ktorí prispeli k vzrastu reakcie, oni prispeli k vydržovaniu a rozvoju kapitalistických armád, ako na príklad v Nemecku ku zbudovaniu pancierového križníka.

My komunisti jasne vidíme, kam veci dospievajú. Preto nenávidia nás do svrchovanej miery buržoazia a jej lokajovia. Prenasledujú, žalárujú a vraždia nás na tisíce a tisíce. A pres to všetko počet prívržencov komunizmu neklesá, lež naopak vzrastá, dôkazom toho, že ideu nelzä ubiť, že ona napriek všetkým perzekuciám zvíťazí na celom svete.

S opovržením pozeráme na vaše malicherné zámery, s ktorými stretáme sa všade. Tu je otázka príslušnosti. Otázku túto podarilo sa priviesť tam, že na Slovensku asi jeden milion ľudí má pochybnú príslušnosť, čím je otrasená existencia týchto ľudových mas. Domnievate-li sa, že týmto spôsobom budete môcť odstrašiť ľudí od sympatií s ideami komunistickými a od toho, aby za ne bojovali, tedy mýlite sa veľmi.

Nezdarí sa vám ani útok ten, ktorý ste podnikli proti železničiarom organizovaných v odborových organizáciach revolučných. My vyzývame všetkých železničiarov a vôbec všetkých pracovníkov: Nedajte sa zterorizovať! Somknite sa! Spojte sa v jednotnú frontu! Buržoazia nemôže vás postrádať, nemôže byť bez vás!

Vy železničiari, čo ste organizovaní v odborových organizáciach žltých a reformistických, pozerajte na tento útok proti vašim robotníckym bratom tak, že po nich príde rad na vás. Somknite sa, vezmite do ochrany vašich robotníckych bratov, spojte sa v jednotnú frontu proti buržoazii, proti kapitalistickému systému, proti pripravovanej válke imperialistickej, a v záujme oslobodenia robotníckej triedy, oslobodenia sovjetskej unie. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 12. října 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)

Nech žije jednotná fronta pracovníkov! Nech žije sovjetská unia sveta!

Místopředseda Böhr (zvoní): Slovo má pan sen. dr Törköly.

Sen. dr Törköly (maďarsky): Vážený senát! V Československej republike nieto parlamentarizum, ale je tu demokratická autokracia. Ústava hovorí o svrchovanosti a vôli ľudu, vládne strany však nedopúšťajú, aby pravá vôľa ľudu došla k výrazu, aby sa uplatnila. Zákonodarnú prácu vtesnali do výborov.

Výbor osmičky a rôzné iné výbory sostavené sú z favoritov výkonej moci rešp. vládnych stran cieľuvedome a plánovite tak, aby vládni straníci boly vo výbore osmičky a iných výboroch vo väčšine. Vládne stanovisko vopred koncipované privedú vždy k výťazstvu. Plénum parlamentu dostane potom lehotu 20-40 hodín ku prejednaniu dôležitého návrhu zákona, k rečneniu, čím je zdanie zachránené, lebo veď zástupci ľudu môžu hovoriť, ba i rečniť, avšak o kapacitovaní, o presvedčovaní, o príjatí nějakého správneho pozmeňovacieho návrhu nemôže už byť reči, lebo "fair" a "unfair" prostriedky politiky vopred postarajú sa o to, aby väčšina výborová bola tiež väčšinou pléna. Najhoršie je to u takých strán, ako je na pr. maďarská národná strana, ktorá nedostala ani jediného výborového miesta, a tak táto strana ani pri prvom ani pri poslednom rozhodovaní nemôže sa dostať k tomu, aby mohla vyložiť stanovisko maďarskej národnej menšiny v nádeji, že pokiaľ povie pravdu a požaduje zákonité právo, bude to i k srdcu vzaté vo znamení národnej rovnoprávnosti a stejného zachádzania! Československý parlament v pravde nie je ničím iným, než hračkou v rukách výkonnej moci, jej pohodlným prostriedkom k tomu, aby výkonná moc svoju všemohúcnosť utvorila a prevádzala pod larvou demokracie autokraciu. Nestojí to tedy za to, aby sme my za takéhoto stavu vecí ujímali sa slova v Národnom shromáždění. A učiníme-li predsa tak, činíme to len preto, aby sme národom a hlavne národu nášmu dali na vedomie, čo sú naše spravodlivé a oprávnené požiadavky, čo sú naše snahy, v uskutočňovaní ktorých sme plánovite a cieľuvedome hatení. - Tým naskytá sa nášmu ľudu príležitosť posúdiť, zda fakticky snažíme sa presadiť jeho pravú vôľu.

Novela táto je jedným dôkazom toho, že v politike republiky nesmieme brať ni jediný sľub vážne. Základ dnešnej vládnej politiky položily strany občianské a tieto vo voľbách a na schôdzach strany sľubovaly novelizáciu zákona o sociálnom poistení vo smysle programu občianskych strán. Strany občianskej koalicie vyměnily si v občianskom bloku navzájom sľuby - a ministerský predseda sľuboval občianskej koalicii.

Potom přišly dlhé pôrodné bolesti, za ktorých takmer každý, kto sľuboval, snažil sa o to, aby sľubu dostať nemusel. Po veľkej borbe konečne sišly sa strany občianskeho bloku so socialistickými rešp. soc. demokratickými stranami a po niekoľkorakých navzájomných ultimátoch na základe rozhodnutia výboru osmičky dohodly sa na texte novely. Avšak dohoda, ktorá boľa sľubom kompromisným, nebola dodržaná. Ba v poslednom okamihu vláda, ktorá spolu s ministrom Šrámkom mala účasť na kompromisnom sľube, na dohodnutom texte proti vôli druhej smluvnej strany, t. j. socialistov a sociálnych demokratov, urobila zmeny a dala to v poslaneckej snemovni a odhlasovať. Teraz obidva tábory obviňujú sa navzájom, že druhý tábor ich ošmekol.

Táto história každopádne vrhá svetlo na mravnú úroveň československej vládnej i straníckej politiky. Všetko to však nás neprekvapuje, lebo k takýmto podlostiam sme si už zvykli. Veď dokazovať môžeme, že ani sľuby, obsažené v ústavnom zákone č. 121/1920 neboly voči nám, maďarskej národnej menšine dodržané. Veď my, jak jednotlivci, tak strany i korporácie dostali sme výslovné ministerské sľuby ústné i písomné a priebehom času i vyzývali sme pozornosť jednotlivých ministrov na ich sľuby, avšak márne, ani im nenapadlo sľuby dodržať či poctive honorovať. To je podkladom toho, prečo my v tejto republike neveríme už nikomu a neveríme ani sľubom v zákon pojatým. A preto chováme nedôveru i voči sľubom novely. V otázke sociálneho poistenia je stanovisko maďarskej národnej strany naprosto jasné. Pracovnou mzdou musia byť kryté životné potreby robotníctva nielen v dobe jeho práceschopnosti, ale i v dobe jeho nemoci, invalidity alebo staroby. Tá časť pracovnej mzdy, ktorá zbýva z výrobných nákladov práce po srážke fakticky vyplatenej alebo vydanej pracovnej mzdy, musí byť vynaložená na sociálné poistenie. A tedy dnešná forma robotníckeho poistenia spočíva na zásade doplnku mzdy. Sociálné poistenie na tento základ položené, i keď je dobre a spravodlive sriadené, ešte vždy nie je ideálom sociálnej pečlivosti. Takéto sociálné poistenie môže prichádzať v úvahu iba ako núdzový prostriedok pre potrebu prechodnú. Maďarská národná strana to vie a vývoj i konečný cieľ, - všeobecnú pečlivosť ľudovú - vidí vo všeobecnom poistení ľudu, ktoré vníma do svojej sféry všetkých členov ľudskej spoločnosti štátne organizovanej, ktorí zo svojej vlastnej sily nemôžu existenciu v dôvodov individuálnych či hospodárskych zaistiť, a činí to na tom podklade, že na neistote osudu ľudského berie účasť každý človek a tedy možnosť ochrany proti tejto neistote treba rozšíriť na každého človeka, i proti jeho individuelnej vôli v prospech spoločenského celku. To je tá pravá sociálna pečlivosť, ktorá zakladá sa na myšlienke, že ľudská spoločnosť je povinná každého svojho člena, ktorý voči spoločnosti plní svoje povinnosti, prevziať, a zodpovednosť, možnosť živobytia členom spoločnosti, ktorí svoje povinnosti plnia, zaistiť i pre dobu, keď jednotlivec nebude so svojou pracovnou mzdou môcť prechodne či stále plniť svoju povinnosť voči spoločnosti. Podstatou je tu tedy spoločenská choroba a nie pracovný pomer. To je to pravé sociálneé poistenie, ktoré sa zakladá na všeobecnej ľudskej solidarite, z ktorej však bez podmienky vylúčení majú byť tí, čo chcú rozbiť ľudskú spoločnosť samú, jej výrobné poriadky a právotvorné inštitúcie, lebo veď voči týmto individuám za ich násilnosti, protiviace sa ich povinnostiam, nemôže plniť spoločnosť povinnosť prejímania zodpovednosti, sriadenia poistenia ako proticeny. Maďarská národná strana vie dobre, že toto pravé sociálné poistenie dnes ešte ani nelzä uviesť do života, lebo veď tak ďaleko - mimo Švédska a kantona Glarus, kde stáva už všeobecné starobné poistenie - ešte ani veľké europske štáty nedospely. Strana vie dobre, že predovšetkým treba dosiahnuť stanicu medzitýmnu, poistenie sociálné, ktoré sa zakladá na zásade doplnku mzdy a podporuje slušne a spravodlive pravé záujmy jak zamestnávateľa tak i zamestnanca. Až potom, keď dojde k takej organizácii výroby, ktorá zaistí trvalý vývojový stav výslednej nadvýroby, dobrej a lacnej výroby, až keď pôsobením dobrej hygienickej výchovy ľudu zdravotné pomery národov i jednotlivcov sa naprosto zlepšia, - až potom bude možno dospieť ku konečnej mete ideálneho stavu, ku všeobecnému poisteniu ľudovému.

Je otázkou, či zákon č. 221/1924 spolu so svojou novelou, ktorú práve pojednávame, umožní dobré, spravodlivé a vyhovujúce sociálne poistenie, spočívajúce na zásade mzdového doplnku? Na otázku túto lzä odpovedať len záporne. Prvou chybou novely je, že znemožňuje harmonickú svornosť medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a celé sociálne poistenie udusí v bahne straníckopolitickej monokracie. Lebo fakt, že zákon pôvodný slúžil hlavne cieľom sociálnych demokratov, nebude novelou paralysovaný a nebude posunuté do popredia hľadisko, že sociálne poistenie nesmie slúžiť straníckej politike, lež že musí byť posviatnou ustanovizňou sociálneho mieru, verejného zdravotníctva a humanity.

Lzä konštatovať objektivne, že celé sociálne poistenie a novela k nemu je vo službách jednostranných záujmov triednych a straníckych. Ohľady berie iba na triedu robotníkov a na ich stranícke záujmy a úplne zanedbáva harmoniu, potrebnú v záujme sociálneho mieru medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, t. j. medzi zamestnávateľmi a poistencami. Najhlavnejším dôkazom toho je, že otázka parity napriek všetkým sľubom strán občianskych je novelou plane riešená, lebo v otázkach organizačných snaží sa všade zabezpečiť prevahu robotníkov na úkor potrebnej harmonie. A predsa správnosť požiadku parity nelzä ani popierať. Najsprávnejším snáď riešením po tejto stránke bolo by bývalo, keby zvláště zamestnávatelia a zvláště zamestnanci boli volili v stejnom počte svojich delegátov s právomocou ku voľbe funkcionárov, tieto dve delegácie by potom volily zvláště svojich členov do predstavenstva v stejnom počte a predsedom predstavenstva mohla byť nestranná, menovaná osoba.

Sporné veci, ktoré môžu vznikať pri posudzovaní otázok patriacich do pôsobnosti predstavenstva, mohly byť takto snadno vyriešené, a každá záujmová skupina mala by možnosť vyžiadať si rozhodnutie spornej otázky v ceste opravného prostriedku od neodvislého súdu. Lebo ustanovizeň sociálneho poistenia len tak vyhovie svojmu účelu, jestliže jej práva a povinnosti stanovené budú ustanoveniami zákonnými a jestliže rozhodovanie o sporných veciach bude sa diať v prepadnej lehote u neodvislého súdu s pribraním záujmových zastupiteľstiev a odborníkov. Riešenie tomu odpovedajúce v novele nenachádzame, parity tu nieto a nieto tu ani inštitúcií, ktoré by nedostatok parity ponekiaľ paralysovaly. A nedostatok tento bude vždy podnecovať nespokojnosť na jednej alebo druhej strane, čo bude vždy veľkou prekážkou utvorenia sociálneho mieru. Avšak vadou je i to, že bremená zamestnávateľov na poli sociálneho poistenia nie sú riešené na podklade zásady progresivity. V Rakúsku zaťažuje zamestnávateľa v nižších platových triedach pomerne väčšia časť príspevku, kdežto vo vyšších platových triedach menšia časť príspevku. Tá istá zásada uplatňuje sa tiež v zákone anglickom č. 7, z r. 1924. Podľa italského zákona o sociálnom poistení platí zamestnávateľ v nižších platových triedach polovicu, vo vyšších platových triedach len jednu štvrtinu príspevku. V novele nenachádzame ani stopy tohoto bezpodmienečne správneho riešenia.

Rozhodne veľkou chybou novely je i to, že ustanovizeň sociálneho poistenia nerozširuje na prevádzateľov priemyslu domáckeho, ďalej na živnostníkov pracujúcich bez pomocných síl, na roľníkov pracujúcich pomocou členov rodinných, aspoň vo forme poistenia fakultatívneho. Najnovšie maďarské zákony nariaďujú to bezpodmienečne. A sú tu k tomu i dôvody, lebo s tým akosi pripravuje sa vývoj smerom ku všeobecnej sociálnej pečlivosti a poneváč aj u nich môže sa osud zvrátiť ku zlému. A konečne veď aj oni sú len robotníci. A chce-li niekto dobrovoľne zúčastniť sa sociálneho poistenia, prečo by sme mu v tom zabraňovali?

Obrovskou vadou zákona č. 221/1924 i novely jeho je, že poistenie zemerobotníkov neseparuje od poistenia robotníkov živnostenských a ani nemá snahy, aby dal poisťovacie orgány zemerobotníkov a robotníkov živnostenských od seba oddelene pôsobiť, a predsa je hmatateľné, že v organizácii spoločnej záujmy robotníkov živnostenských neblaho vplývajú na záujmy zemerobotníkov. Pri tejto otázke nechcem poukázať na všetky dôvody, ktoré už predo mnou nespočetní uviedli a ktoré nezvratné dokazujú, že chceme-li otázku sociálneho poistenia riešiť spravodlive, vtedy musíme pre zemerobotníkov postaviť zvláštnu poisťovaciu inštitúciu. Ale i keby ku sriadeniu zvláštneho poisťovacieho ústavu nedošlo, prečo by sa nemohlo sriadiť v rámci spoločnej inštitucie sociálneho poistenia zvláštne oddelenie pre poistenie zemerobotníkov, separované od oddelenia pre poistenie robotníkov živnostenských? Takéto riešenie by aspoň zmiernilo tú nespokojnosť, ku ktorej dojde a bude tu v tom prípade, jestliže zákon i novela nebudú honorovať spravodlivé a správné odlúčenie zemerobotníkov na poli sociálneho poistenia.

Kritika nesmie opomíjať ani to, že vládny režim republiky nestará sa o otázku, že výroba a zvláště výroba zemědělská zápasí dnes s hroznou krízou a dnes sme dospeli k tomu, že jednou z hlavných príčin tejto nepopierateľnej hospodárskej krize je nevýnosnosť produkcie zemedelskej. Je nemožné, aby nevýnosná produkcia mohla sniesť bremená nové a stupňovanie bremien bude mať za následok, že produkcia sa naprosto zastaví, rešp. že jej výnosnosť naprosto zanikne, čím zanikne i prevažná časť pracovných príležitostí, nezamestnanosť vzrastie a potom nebude, na koho by mohly byť ťarchy sociálneho poistenia presunuté. Môže to znamenať vznik veľkého hospodárskeho úpadku, pri ktorom i dnešná núdzová forma sociálneho poistenia ztratí podklad svojej existencie. Veľmi pochybenou vládnou politikou je tedy, ktorá snáď len v záujme kortešskej politiky zachytá z radu úkolov iba sociálne poistenie, avšak zanedbá učiniť kroky, nutné k pozdvihnutiu rentability výroby. Výrobu, a hlavne zemedelskú výrobu, ktorá je jediným základom životných možností, treba v prvom rade učiniť rentabilnou, výnosnou a životaschopnou, lebo bez toho nemožno je pomyšľať na to, aby sa každý zákon a všetky normy sociálnej pečlivosti uplatnily, a nebude nikoho, kto by bol v stave snášať přijateľné ťarchy sociálnej pečlivosti. Zaistenie úspešnej výroby a vývoja zemedelskej produkcie je predné a len potom môže prijsť sociálne poistenie. Beznádejnosť dnešného stavu nás napomína, že nesmieme strunu napínať do krajnosti, musíme počítať s danými pomery, týmto musíme prispôsobiť výšku bremien a i keď čo len prechodne - snížiť musíme príspevky i pod sadzby dnes stanovené, aby sme potom, akonáhle sa rentabilita výroby zvýší, tomu primerane zvýšili i poisťovacie príspevky. Myšlienka táto platí zvláště pre Slovensko, lebo obyvateľstvo Slovenska je zo 70% zemědělské a zemědělská výroba na Slovensku ocíta sa na okraji úpadku. Obrovským hriechom vlády republiky je, že trvá na svojej sobeckej snahe asimilovať národnosti a zo Slovenska urobiť koloniu, a nestavia sa na stanovisko spravodlivosti, účelnosti a necesity.

Hľadíme-li na pomery zemědělstva na Slovensku a chceme-li byť spravodliví, nemôžme nevidieť, že tu zásada rovnakého zachádzania je nekonečne zhanobená. Otázka meliorácie v zemiach historických je inštitucionelne zaistená. Na Slovensku o niečom takom nie je ani reči. S otázkou vodoregulácie a zavodňovania, ktorej náležitá úprava mocne sa dotýka hmotných síl spoločenskej vrstvy zemedelskej, vládna správa zemedelská sa vôbec nezabýva a nepodporuje náležite, ba možno povedať, vôbec nepodporuje na Slovensku rozvoj zemedelstva a ani sa nepokúša upraviť vec zemedelského úveru a takmer tendenciózne hamuje nabývaciu spôsobilosť maďarských zemedelcov, nechce nič urobiť v prospech toho, aby sa maďarskí zemědělci domohli blahobytu. Cestu k vývoju duševnému uzatvára maďarským zemedelcom tým, že im nedá zemedelské odborné školy, nedá im k dispozicii výsledky zemědělských pokusov, dáta zemedelskej statistiky, a smutný osud výroby priemyselnej mluví sám o sebe. Avšak pre ruských emigrantov len zemedelský resort sám dáva ročne 4 miliony a k ťarche iných resortov dáva sa toľko, že tomuto účelu venuje sa 30 milionov, ač ruskí emigranti nie sú príslušníci národov republiky. Za takýchto okolností ako a akým právom môžu byť zemědělci na Slovensku zaťažení ešte vysokým bremenom sociálnym? Veď každá dobrá vôľa vychádza na zmar popravením možnosti úspešnej výroby.

Nehovorím, že by pôvodný zákon i novela nemaly takých ustanovení, ktoré preventívne snažia sa o to, aby prípady chorôb a invalidity boly reštringované a tým aby na minimum poklesly materielné nároky voči poisťovaciemu organizmu, avšak i na tomto poli lzä nájsť zákony základné a veľkou chybou novely je, že po tejto stránke neuplatňuje potrebnú mieru, ktorej by bolo lzä bez väčších nesnesiteľných bremien vyhoveť. Pravda, je postarané o to, aby hmotnej sily organizácie sociálneho poistenia bolo lzä použiť k potieraní ľudových chorôb, tuberkulosy, nemocí pohlavných, táto pečlivosť je však iba zbožným prianim, rešp. len snahou o uskutočnenie tejto myšlienky, avšak predpísané k tomu podrobnosti a k tomu patriace ustanovenia schádzajú a nie je tu na pr. ustanovenia, aké je v anglickom zákone z r. 1911 o sociálnom poistení, ktoré vyslovuje, že za účasti príslušných záujmových zastupiteľstiev treba v každej župe a mestskom obvode sriadiť 9 až 18člennú zdravotnú komisiu, úkolom ktorej bolo by stále pozorovať zdravotné pomery jej obvodu, rozširovať vedomosti hygienické a ich zpopularisovať, a zkúmať, ako by bolo lzä upravovať pomery robotnícke s hľadiska hygieny, ako by bolo lzä zlepšovať pomery bytové, upraviť hygienicky zásobovanie pitnou vodou. Veľmi zajímavú inštitúciu na poli preventivnom zavádza maďarský zákon o sociálnom poistení, ktorý ustanovuje organizáciu pre porady sňatkové, ktorej nemusí, ale môže použiť každý robotník, ktorý chce uzavrieť sňatok.

Chybou starého zákona i jeho novely je, že zásady hospodárenia v ústavoch nemocenského a úrazového poistenia i v ústrednom ústave sociálneho poistenia sú stanovené tak, že záujmy Slovenska a Podkarpatskej Rusi nie sú patrične rešpektované, lebo Slovensko by malo nárok na zvláštny ústav sociálneho poistenia. Keďže však túto vec paní Slováci či Čechoslováci už prehrali, prečo sa nepostarali aspoň o to, aby Slovensko a Podkarpatská Rus boly v Ústrednom ústave sociálneho ústavu náležité zastúpené? Je priamo absurdum, že je tu možnosť, že do výboru a představenstva nedostane sa ni jediný jednotlivec zo Slovenska.

Luhy politické sú hlučné od rečí, ktoré chcú dokazovať, že autonomia Slovenska je terajšími zákonami a nariadeniami v štádiu prípravnom. Či nie vyvrátením podstaty týchto rečí to, keď hmotné sily, ktoré v dôsledku sociálneho poistenia na Slovensku vzniknú, budú zo Slovenska vynesené a vzhľadom na újmy, ktoré z toho bezpodmienečne vzniknú, uspokojujú ľud Slovenska tým, že pojmú do novely možnosť toho, že nie je vylúčené, rešp. na papieru je možné, že tieto odňaté hospodárske sily vo forme milostivého povolenia budú Slovensku navrátené. Je to sľub práve tak pochybný, ako sľub autonomie Podkarpatskej Rusi. Všetci agrárnici na Slovensku však, či už sú to Slováci, Nemci a či Maďari, všetci títo representanti nemôžu byť týmto pochybným sľubom uspokojení. Veď vláda rozhoduje, že Slovensku náleží právo verejnej podpory, že podľa početného pomeru duší berie účasť na hmotných podporách na poli kultúrnom, hospodárskom, národnom i sociálnom, ako berú na nich účasť národy zemí historických, a predsa pravdou je, že táto veľkolepá zásadná enunciácia sa v reálnom živote vôbec neuplatňovala. Ako môže tedy ľud Slovenska a zvláště Maďari veriť tejto papierovej možnosti? Nám to nestačí, my proti tomu faktu, že hospodárska sila, ktorá sa v dôsledku sociálneho poistenia nahromaďuje, Slovensku sa odníma, - musíme mať záruku, aby sila táto, keď už nie úplne, tak aspoň do 3/4 bola vrátená Slovensku, tam postavená bola do služieb rozvoja tamojšej produkcie a tak pomocou rozvoja produkcie umožnila snášanie bremien sociálneho poistenia. Ráčte záruku tohoto požiadavku usporiadať tak, aby nutné rozhodnutia ústredného ústavu pre sociálne poistenie a ich prevádzanie vykonával výbor, v ktorom by tiež zástupcovia samosprávy Slovenska, záujmových sfér hospodárskych a priemyselných a tiež politických strán na Slovensku v tomto výbore sa uplatňovali a aby vynesené boly také zákony a normy, ktoré by toto uplatnenie zaručovaly tak, že by sa to žiadnym spôsobom nemohlo obchádzať. Kladiem otázku slovenským, alebo ak sa ľubí, československým a maďarským poslancom zo Slovenska, či sa odvážia prevziať zodpovednosť za to, že hospodárskemu životu Slovenska ukladajú sa bremená sociálneho poistenia tak, že hmotná sila, ktorá sa nahromadí z príspevkov sociálneho poistenia, odníma sa hospodárskemu životu Slovenska, že vývoz tejto hmotnej sily vrhá Slovensko a jeho výrobu v položenie ešte katastrofálnejšie, a naproti tomu nečiní sa nič v tom smere, aby sa platonické, zásad hospodárenia týkajúce sa ustanovenia zákona nejako fakticky prevádzaly. Či by nebolo správné, keby tá časť poisťovacích príspevkov zemerobotníkov na Slovensku, ktorá vo smysle zákona je imaním voľným, bola daná ako pôžička k dispozicii na utvorenie hospodárskeho melioračného fondu na Slovensku? Či by nebolo správné, keby kapitál, pod týmito tituly Slovensku odňatý, bol v pohotovosti k účelom zemedelského zpeňažovania a sanácie priemyslu? Ľud Slovenska žiadnym pádom nemôže byť spokojný s terajšími pozitivnými ustanoveniami.

Zákon pôvodný, a ani novela jeho neupravujú patrične otázku použivania lekárov a poskytovania podpory, liekov, kúpeľov v prípade choroby. Základnou chybou bolo už to, že vládne kruhy naprosto opomíjaly priania a poznámky lekárskych odborných kruhov pri stvorení zákona pôvodného, a predsa je nielen nelogické, ale priamo parodiou to, aby takáto mohutná inštitúcia pre nemocenské poistenie sriadená bola bez vyslyšania lekárov. Čo sa týče otázky lekárskej pomoci, naša strana trvá bezpodmienečne na neomedzenej volbe lekára. Ďalej žiadame riadne honorovanie práce použitého lekára. Dokiaľ lekár za vyšetrenie, konané vo vlastnej ordinačnej miestnosti, dostávať bude 5 Kč, a za ordináciu mimo domu 8 Kč, dotiaľ nemôže byť reči o serioznom a dôkladnom ošetrení poistencov. Znajúc tieto pomery musíme všetky sťažnosti, ktoré sa proti pokladničným lekárom vyskytujú, odmietať ako bezdôvodné. Za takéto smiešne honorovanie nelzä dôkladnú prácu očakávať, jednako však i predpisy nemocenského poistenia viažu ruky lekára tak, že tento ani pri najlepšej vôli nie je v stave svoje povolanie plniť. Seznam liekov nie je úzkoprsý, ale skúpy; o povolenie použitia prostého röntgenového aparátu musí sa písomne požiadať, a za tým čo dôjde z ústredia odpoveď zamietavá, bude z nemocného dávno tichá mrtvola. Liečivé kúpele sú len pre riaditeľov nemocenských pokladníc, ako to tohoročná karlovarská štatistika úžasne dokazuje: zpomedzi 2400 členov nemocenského poistenia bolo 1600 úradníkov nemocenských pokladníc, ďalej 600 tajomníkov strany soc.-dem., nár.-soc. a komunistickej, a iba 200 poistených robotníkov.

Novela ničoho nezlepšuje ani na tej časti pôvodného zákona, ktorou sa upravuje prisluhovanie práva. Pokračovanie pred rozhodčím súdom a obor pôsobnosti súdu poisťovacieho obmedzuje iba na sporné otázky poistených dávok, a tedy len v prospech poistencov používa inštitúcie neodvislého robotníckeho súdu. O veľa lepšie rieši otázku túto zákon maďarský č. 31 z r. 1921, ktorý do oboru pôsobnosti súdov robotníckych pojímá tiež úpravu sporných otázok, ktoré sa môžu vyskytovať medzi pokladnicou a zamestnávateľom rešp. poistencami čo do poistného záväzku, práva členstva dobrovoľného, platenia príspevkov a vedľajších poplatkov ako aj čo do povinnosti hradiť škodu. Do oboru pôsobnosti tohoto súdu prikazuje sporné veci, týkajúce sa náhrady útrat vyšetrenia úrazu, sporné veci medzi pokladnicou a lekárami, porodnými asistentkami, neštátnymi nemocnicami, lekárnikmi, liečebnými ústavy, ďalej sporné veci vznikajúce z poistenia medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, v povinnosti zamestnávateľa hradiť škodu, presahujúcu poistnú povinnosť poisťovne, ako aj prestupky plynúce z robotníckeho poistenia. A tu je patrná tá tendenciozná jednostrannosť; československý zákon o sociálnom poistení a jeho novela poukazuje do oboru pôsobnosti neodvislého súdu iba sporné otázky, ktoré majú význam pre poistencov, kdežto zamestnávateľov vydáva úplne na pospas rozhodnutiam úradníkov poisťovacích ústavov a v prípade odvolaní, podaným proti takýmto rozhodnutiam prenáša pravomoc vo smysle § 239 na príslušný administrativný úrad.

Táto okolnosť je v republike, kde prepotencia moci exekutivnej slávi takmer orgie, je vyloženým nebezpečenstvom s hľadiska slobody a spravedlnosti. Toto schváliť je nemožnosťou, je samovraždou. Nemožným ustanovením je i to, že v pokračovaní pred rozhodčím súdom a pred súdom poisťovacím zavádza sa obrana sporného nároku v ceste zastúpenia, avšak § 207 rozhodne vyslovuje, že zastúpenie advokátom sa nepripúšťa. Pokračovanie pred súdom rozhodčím a pred súdom poisťovacím, precizné predostretie činených nárokov, vhodné navrhovanie dôkazov, prevedenie sprievodného pokračovania a jeho kontrola samy o sebe vyžadujú si takých odborných znalostí, ktoré jak vzhľadom na zamestnávatela tak na zamestnanca činia nemožným schválenie toho exklusivného ustanovenia, ktorým sa zakazuje právna obrana prostredníctvom odborníka. Chýba zo zákona a novely náležitá úprava práva disciplinárneho voči úradníkom. Nestrannosť úradníka bolo by treba v zákone bezpodmienečne zaistiť stanovením disciplinárnych prečinov precizne detailovaných. Oproti každému bezprávnemu, jednostrannému a vedome páchanému počinu úradníkovému musí jak zamestnanec, tak i zamestnávateľ nájsť opravné prostriedky v práve disciplinárnom, používanie ktorého treba prenechať poisťovacej samospráve, avšak tak, aby úradník proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie samosprávy mohol sa odvolať k neodvislému robotníckemu súdu. Chýba z pôvodného zákona i z novely nutná a spravodlivá úprava otázky národnostnej, a - čo s tým súvisí - otázky užívania jazyka. A predsa keď vôbec niekde, tak práve na tomto poli je uspokojivá úprava žiaducná. Je treba, aby v jednotlivých územiach národnostných pôsobili úradníci, ktorí jazyku robotníkov rozumejú, aby sa postupovalo tak, by sa uplatňovanie práva jazykového naprosto liberálne prevádzalo. Avšak s hľadiska Slovenska dôležitým požiadavkom je i to, aby v poisťovacích ústavoch na Slovensku zamestnávaní boli v medziach možnosti len úradníci zo Slovenska, vykazujúci náležitú spôsobilosť.